Rieka lásky z nás?   (autor: Kolesár Ján a Eva)

Závisť je možno na začiatku neviditeľná, ale v konečnom dôsledku môže z človeka urobiť vraha. Zdá sa ti, že je to prisilné tvrdenie? Pozrime sa spolu na farizejov a veľkňazov. Ale, či sme my ako oni? A veru neraz aj sme. Žiaľ, platí to aj v cirkvi dnes. Závidíme si, a preto sa nenávidíme a ohovárame. Všetci. Aj tí pred oltárom, aj tí „za oltárom“. Nemali by sme sa radšej jedni s druhými tešiť, keď sa im darí, keď ich Pán Boh požehnáva? Ja sa teším, keď počujem o niekom, že sa mu darí aj vo viere. A chcem sa vždy tešiť! Chcem vo všetkom hľadať Ježiša. A hľadať tak, aby som našla. Pán Ježiš stojí a volá aj dnes tak, ako vtedy, v posledný deň slávností: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa. ...Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa.“ Nejde o hocijaký smäd. Je to duchovný smäd a hlad, ktorý môže uhasiť, nasýtiť len Duch Svätý. On bol daný, aby prinášal život a radosť tam, kde vládne ničota a neprávosť. Túžime, aby sa aj o nás takto postaral? On, Kristus to môže urobiť. Sľubuje: „Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“

(Evanjelický spevník, č. 296)

Filipským 2,12-18

MODLÍME SA ZA: VRBOVCE (Myjavský seniorát ECAV)