Kto je najväčší?   (autor: Hreško Michal)

Malé deti svoju veľkosť merajú v centimetroch. Rodičia na zárubňach dverí robia značky výšky. Je prirodzené, že deti chcú byť vždy väčšie, chcú vynikať. My starší ich v tom povzbudzujeme. Táto snaha vyniknúť je pri dospievaní nebezpečná, lebo nejde o centimetre, ale o charakter. Kto chce vyniknúť za každú cenu, neberie ohľad na druhých. Pán Ježiš vie o nebezpečenstve Svojich učeníkov a to nie len u bratov Zebedeových (pozri nedeľnú úvahu), ale i u Petra, Judáša a iných. Domnievame sa, že v našom odseku je ozvena na umývanie nôh (Ján 13,1-20). Pán Ježiš formuje charaktery Svojich učeníkov slovom a činom. Najväčší z nich je ten, kto slúži. „Ja som medzi vami ako ten, čo slúži“ (v.27). Napriek ich zlyhaniu preukazuje im lásku a teší sa, že chcú zostať s Ním v Jeho pokušení. Na tomto svete aj oni budú mať súženie, prenasledovanie, ale keď vytrvajú, majú kráľovstvo nebeské. On je toho zárukou. Budú s Ním večerať, ba čo je nám nepochopiteľné, budú sedieť na trónoch a súdiť dvanásť kmeňov Izraela (Matúš 19,28). Pavel apoštol napísal: „Utrpenia terajšej doby nie sú rovné sláve, ktorá sa má zjaviť na nás“ (Rímskym 8,18). Nie je to lacná útecha trpiacim, je to slovo pravdy, slovo Pána Ježiša! Vodcovia v cirkvi i národe majú byť ako slúžiaci.

Pane, daruj nám vodcov, ktorí chcú slúžiť, a nie panovať!

(Evanjelický spevník, č. 244)

Jób 19,21-27

MODLÍME SA ZA: DOLNÉ STRHÁRE (Novohradský seniorát ECAV)