31. júl 2003   (autor: ViViT)

O nepravej tolerancii. Aj dnešným textom nám Pán Ježiš nastavuje zrkadlo. V živote sa neustále potvrdzuje, že sme veľmi netolerantní k chybám druhých, zato tie svoje radšej prehliadame. Akoby sme sa ani najmenej nechceli učiť umeniu sebakritiky. Ak sa deje okolo nás neprávosť, naša tolerantnosť nie je namieste. Nie je správne, ak svojím mlčaním schvaľujeme bezprávie. Máme plné právo netolerovať správanie, ktoré v sebe nesie znaky nelásky, arogantnosti, panovačnosti... Každý z nás je však vo veľkom nebezpečenstve: svoje myslenie a správanie môžeme považovať za meradlo myslenia a konania u svojich blížnych. Môžeme sa stať ich nekompromisnými kritikmi. Z nášho postoja k nim môže priam až dýchať duch zákonníctva a farizejizmu. Začneme im písať čierne body, dávame druhému pozor na prsty, tvrdo posudzujeme a zatracujeme. Buďme radšej menej tolerantní k vlastným hriechom a druhým slúžme milosrdenstvom a láskou.

(Evanjelický spevník, č. 551)

Matúš 18,1-6

Modlíme sa za zbor: Chyžné