30. jún 2003   (autor: ViViT)

V dnešnej dobe častokrát môžeme pozorovať, ako sa človek mnohých vecí veľmi ľahko vzdáva. Ak sa dostaví nejaký neúspech alebo sebamenší problém, neraz sme svedkami toho, ako sa započatá práca odloží a viacej sa k nej už nikto nevráti, nikto si na ňu ani len nespomenie. Chýba nám určitá vytrvalosť dotiahnuť veci do konca. Ak sa dostavia nejaké problémy, tak je potrebné, aby sme ich riešili a nehľadali argumenty, ktoré problém len podopierajú a hovoria o tom, ako sa to nedá urobiť. No rovnako ľahko sa človek vzdáva aj vo veciach viery. I tu prichádzajú rôzne skúšky, na ktorých sa má upevniť naša viera. A my neraz sa v tomto boji veľmi rýchlo vzdáme. Čo je však najhoršie, že svoje počínanie sa snažíme nejakým spôsobom ospravedlniť. Zvyčajne povieme, že Pán Boh toho na nás veľa naložil, a tým sme vec vyriešili. Ale je podobná obhajoba riešením problému? Určite nie. Prosme preto o silu a múdrosť, aby sme v skúškach viery vytrvali až do konca. Keď vytrváme, tak potom sa dostaví aj radosť zo skúšok, o ktorej hovorí apoštol Jakub a táto radosť bude pre nás hnacím motorom do ďalších skúšok viery.

(Evanjelický spevník, č. 504)

Príslovia 9,1-10

Modlíme sa za zbor: České Brezovo