5. nedeľa po Svätej Trojici   (autor: ViViT)

Nie ideálna, ale modliaca sa cirkev. Prvotnú cirkev si nezriedka idealizujeme. Nikdy však ideálnou nebola. V cirkvi vždy jestvovali aj problémy a prekážky. Stále v nej boli i nečestní a zlí ľudia. Títo sťažovali službu tých, ktorým záležalo, aby sa Pánovo slovo šírilo. Možno by sme radi pracovali v cirkvi “sterilne” čistej, v bezkonfliktnom prostredí, so samými uvedomelými kresťanmi, s ľuďmi “anjelskej povahy” medzi ktorými vládnu len a len srdečné vzťahy. Biblia však zostáva realistická. Nezastiera, že cirkevné zbory mali a majú rôzne nedostatky, že pracovníci v nich sa budú potýkať s rušivými momentami a duchovnou neduživosťou. No v týchto zápasoch nie sme odkázaní sami na seba. Môžeme sa v modlitbe posilňovať, prihovárať sa v modlitbách jeden za druhého, vzájomne sa podopierať a tak uvádzať do pohybu Božie sily. V bludných kruhoch problémov modlitba otvára nové riešenia; smieme v nej prijímať Božie východiská. Spoločenstvo cirkvi rastie i obnovuje sa uprostred zápasov života. Zápasov, v ktorých nie sme sami, ale môžeme 100%-ne počítať s Božou vernosťou. Pán kráča s nami aj v súčasných ťažkostiach, ktoré cirkev stretajú. Jej budúcnosť je v dobrých Božích rukách. My len naďalej dbajme, aby sa Božie slovo šírilo - aj tam, kde dosiaľ nebolo zvestované či prijímané. Nerátajme pri tom iba so svojimi možnosťami, ale s mocou Božou i silou úprimných vzájomných modlitieb Božích detí.

Dosť, dosť už mám! / Keď Ježiš je môj Pán, / nechcem mať iného; / kto Mu slúži / ako pravý kresťan, / netrápi sa mnoho; / vierou sa Ho pridŕžať budem, / rozkošami sveta pohrdnem, / tak ja dosť mám. (ES 508,1)

Žalm 27,9b-14 :: Lukáš 5,1-11 :: 1.Korinťanom 1,18-25 :: Žalm 73