31. august 2001   (autor: ViViT)

O našich previneniach Nie vždy si uvedomujeme svoje viny. Nie vždy si uvedomujeme, že sme sa dopustili niečoho zlého, že sme niekomu ublížili. A predsa o každom jednom z nás platí, že sme hriešni. To, že si nie sme vždy vedomí vlastných vín, nás ešte neospravedlňuje. Prorok Jeremiáš píše: “Lebo moje oči sú uprené na všetky ich cesty; neschovajú sa predo mnou a ich vina nie je skrytá pred mojimi očami.” A Kazateľ hovorí: “Lebo Boh každé dielo privedie na súd, i každú tajnú vec, či je dobrá alebo zlá.” Ľudí môžeme oklamať svojou pretvárkou. Môžeme pred nimi skryť svoje hriechy. Evanjelista Ján hovorí o hriešnych ľuďoch, že milujú tmu a nie svetlo, lebo ich skutky sú zlé. Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. Jedna moja známa mi raz rozprávala o mladých ľuďoch, s ktorými pracovala. Títo si mysleli, že zlé veci, ktoré urobili v noci, nikto nevidel, ani Boh nie a teda nebudú za ne súdení ani trestaní. Ale Boh vie o každom našom kroku, pozná každú našu myšlienku. Žalmista v 139. žalme hovorí o tom, ako nás Boh pozná, hovorí o tom, že pred Božou tvárou nemáme kam ujsť, nemáme sa kde skryť. “Ani tma nie je temnom pred Tebou, noc svieti ako deň, tma je ako svetlo.” Jediné riešenie, ktoré je nám ponúknuté, je úprimné pokánie a pokorné volanie: Zbav ma aj skrytých vín!

2.Korinťanom 7,8-13 :: 4.Mojžišova 12,1-16