31. júl 2001   (autor: ViViT)

Pozdvihnúť hlavu vtedy, keď okolo nás znejú znamenia skazy, nešťastia, Božieho súdu a odplaty, Božej pomsty za ľudskú hriešnosť a bezbožnosť. To sa ľahko povie, ale ťažšie prežíva. Obyčajne nás, podobne ako proroka Joela, to všetko napĺňa hrôzou, obavami a neistotou. Začneme si spomínať na všetky hriechy, z hĺbky svedomia sa vynárajú výčitky, veď sme zďaleka nežili podľa Božích prikázaní. Alebo áno?! Boh starej zmluvy je predovšetkým Bohom pomsty a Bohom súdu, odplaty za každú neprávosť. A to platí dodnes. Ako obstojíme pred Jeho hnevom? Našou jedinou nádejou je náš Spasiteľ, Ježiš Kristus. On sa postavil pred nás a schytal na svojom tele rany a údery za náš hriech (Izaiáš 53,4-6). On nám ukázal za všetkým dianím Otcovu lásku. On nás uistil, že aj v hrôze temných dní a blížiacich sa znamení Božieho súdu môžeme pozdvihnúť hlavy. Súd Boží prichádza, Boh pomsty ostáva Bohom pomsty. Každý sa musí postaviť pred súdnu stolicu Božiu. Ale je tu veľká zmena oproti Starej zmluve: Kto verí v Neho, nebude súdený (Ján 3,18). To je naša nádej. To dvíha naše hlavy aj uprostred hrôzy blížiaceho sa súdu.

Matúš 22,1-14 :: Skutky apoštolov 18,23-19,7