30. apríl 2001   (autor: ViViT)

Poznáte to. Vaša ratolesť pribehne ráno za Vami so zúfalstvom v očiach: “Mama, stratil sa mi zošit s úlohami a nikde ho nemôžem nájsť.” V panike pobehuje po byte a splašene všetko prehadzuje. “Postoj!” – poviete mu. “Hľadať treba hlavou. Kedy si ho mal naposledy v rukách? Kde to bolo? Čo si robil potom? …” Stratená vec sa obvykle po chvíli nájde. S hľadaním zmyslu života je to zložitejšie. Chaoticky blúdime, sme zmietaní udalosťami, nápadmi, túžbami, nepokojom – a nenachádzame cieľ, ak naša myseľ nie je obrátená správnym smerom – k Hospodinovi, k Jeho vôli. Keď sa dokážeme zastaviť a zamerať svoju myseľ na hľadanie Pána Boha, do nášho života sa dostáva poriadok. Prostredníctvom Jeho Slova, lebo tam Ho treba predovšetkým hľadať, v spoločenstve veriacich, postupne začíname rozoznávať, čo je dobré a čo zlé, čo sa môže a čo nie, čo je dôležité a čo vedľajšie. Nie že by sme mohli Božiu vôľu poznať dokonale. Ak si to namýšľame, zaslepení pýchou, opäť strácame smer. No vieme iste, že sme povolaní k spaseniu. A cestou k nemu je Pán Ježiš Kristus, náš Vykupiteľ. Ak za sebou, v minulosti, necháme všetko, čo nám Ho zatieňovalo a prekážalo nám v Jeho nasledovaní, víťazne sa rozbehneme k cieľu.

4.Mojžišova 27,(12-14)15-23 :: Kolosanom 3,1-4