1.nedeľa po Veľkej noci. Quasimodogeniti   (autor: ViViT)

Kristus je vzkriesený! Keď sa spoliehame na svoj rozum, svoje schopnosti a chápania, tak tejto skutočnosti ťažko uveríme. Ježiš Kristus kriesil, ale tí, čo ich On vzkriesil pred svojím zmŕtvychvstaním, mali opäť len porušiteľné telo. Znovu umreli a čakajú na neporušiteľné vzkriesenie. Ježiš Kristus bol mŕtvy a žije. Toto sa udialo iba raz od stvorenia sveta. Toto sa nedá dokázať ani matematicky, ani biologicky, ani chemicky. Ak sa o to budeme snažiť, tak sa nám Tomášovo vyznanie, či pochybovanie stane vlastným. Naša viera však nemá byť založená na divoch a už vôbec nie tých, ktoré sme videli vlastnými očami. Postoj kresťana nemá byť: neuverím, kým neuvidím, ale opak: neuvidím, keď neuverím. Boli sme pokrstení, Ježiš Kristus nás prijal, ak sme tomu uverili, tak už môžeme aj vidieť. Môžeme pozorovať zmenu na vlastných životoch. Vidíme nový život, ktorý sa nám dostáva. Ak vieme, komu sme uverili, ak nám je Hospodin oporou, On chce zachovať a zveľaďovať to, čo nám bolo zverené. Dostali sme semienko nového života, ktoré má odzrkadľovať Ježiša Krista v nás. Ak budeme veriť, že Ježiš Kristus zomrel a vstal z mŕtvych skutočne aj pre nás, a že zasľúbil, že aj náš hrob zostane prázdny, tak až vtedy skutočne uvidíme, čo nám priniesla naša viera.

Viem ja, že v nebi / je miesto krásne, / kde sa skvie Kristus / nad slnko jasné; / láska a nádej, / pravda a viera / do toho neba / dvere otvára. (ES 697,1)

Žalm 116,1-9 :: Ján 20,19-29 :: 1.Petrov 1,3-9 :: Žalm 122